Osobná stránka a debilníček

Čivava a jej história: Ako tento drobný psík vzniklol?

Pôvod plemena čivava je nejasný. Existujú tri teórie o jeho vzniku. Pre žiadnu z týchto teórií, ale neexistujú i jednoznačné dôkazy.

Plemeno je možné taktiež veľmi obtiažne priradiť k nejakej bežne a dobre definovanej skupine plemien psa domáceho. Pokiaľ sa pozrieme na stavbu tela, môžeme vypozorovať znaky, ktoré naznačujú príbuznosť s Čínskym chochlatým psom a Mexickým naháčom.

1. teória – potomok indiánskeho psa Tečiči

Prvá teória je založená na tvrdení, že Čivava je potomkom psov zvaných Tečiči (Techichi). Tieto psíky boli o niečo väčší ako dnešné čivavy, zavalitejšie a výzorom podobné skôr Mexickým naháčom.

Boli populárnymi miláčikmi toltéckych kmeňov (žili v dome pred 9. stor.p.l) a neskôr Aztékov. Podľa ústneho podania mala iba šľachta právo na jeho držanie a chov. Zvlášť obľúbené boli vraj „modré“ psy.

Jedna aztécka princezná chovala vo svojom paláci viac ako 1500 psov. Šľachtici ich mali často okolo 500, pričom o každého psa sa staral jeden otrok.

Psy zrejme slúžili k náboženským účelom. Pri pohrebných obradoch boli rituálne usmrcované a spolu so svojím pánom pochovávané. Aztékovia verili, že psík bude doprevádzať zomretých v ich posmrtnom živote.

Rakúska chovateľka Ingrid Flecková sa dostala k zaujímavým historickým dokumentom, ktoré vypovedajú o temnej stránke života čivavieho predchodcu – tečičiho:

Európan Francisco Hernández, ktorý sa so psíkmi podobným dnešným čivavám stretol, vo svojej správe z roku 1578 popísal tečičiho ako „..malého indiánskeho psa z Mexika s melancholickým výrazom v tvári…“

Hernández bol presvedčený, že tento malý pes slúžil Indiánom v prvej rade ako potrava. Indiáni jedli psy rovnako ako Španieli jedli králiky. Tie psi, ktoré boli určené ako potrava boli kastrované, aby dostatočne stučneli.

Šteniatka Indiáni používali ako živé hračky pre svoje deti a dospelé malé psi boli obľúbenými domácimi spoločníkmi. Tiež sa používali pri love malých zvierat.

2. teória – potomok psov z Európy

Druhá teória uvádza, že Čivava je potomkom európskych psov, ktorí sa za more dostali s kolonizátormi osídľujúcimi Strednú Ameriku. Za európskeho predka plemena Čivavy a možno považovať malého kontinentálneho španiela so vztýčenými ušnicami – motýlika (Papillona).

3. teória – Čínske korene

Tretia teória tvrdí, že Čivava je potomkom psov z Číny. Tie sa do Ameriky dostali buď predajom alebo s obchodníkmi na lodiach, ktoré vstúpili do prístavov na pacifickom pobreží Mexika.

Číňania, ktorí preukázateľne chovali trpasličích psov (Pekinéza, Ši-tzu), prichádzali do Arizony, Nového Mexika a Texasu a usadzovali sa predovšetkým pozdĺž pobrežia. V týchto oblastiach sa našlo najviac trpasličích psov, ktorí boli nazývaní „mexickými“ alebo „arizonskými psami“.

Ktorá z týchto troch diskutovaných teórií je pravdivá, dnes už asi nezistíme. Pravdou je však to, že na prelome nášho storočia sa stalo Mexiko cieľom mnohých turistov zo Spojených štátov amerických, ktorí si privážali domov malé psíky ako suveníry.

Páči sa vám tento článok, zalinkujte ho:

««« Predchádzajúci text: Pár slov o očkovaní psov Následujúcí text: Troška o zlate »»»

Verzia pre tlač | 0 komentárov | 158x